Artistic-Research Strategies in AIArt and Consciousness

Umelecko výsumné strategie AIArt a vedomie
Artistic-Research Strategies in AIArt and Consciousness

Anotácia
Štúdia Umelecko-výskumné stratégie AIArt a vedomie ponúka úvahu o tom, že operabilita s vedomím predstavuje pre umelecko-výskumné stratégie AIArt zásadnú otázku. Tuto úvahu podporuje jednak možnosť realizovateľnosti vedomia v systémoch umelej inteligencie tak, ako ju uvádza študia Consciousness in Artificial Intelligence z roku 2023, ale aj návrh, ktorý interpretuje umelecko-výskumné stratégie ako transpozičné procesy vedeckých postupov do sféry umenia, teda aj ako výskumné operácie s prejavmi výpočtového vedomia. Explikačným príkladom sú predložené analýzy projektov Lauren McCarthyovej, ktoré významne podporujú uvádzané východiská


Anotation
The paper „Art-Research Strategies AIArt and Consciousness“ offers a reflection on the fact that the operability of consciousness poses a fundamental question for art-research strategies AIArt. This reflection is supported by both the possibility of realizing consciousness in artificial intelligence systems, as discussed in the 2023 study „Consciousness in Artificial Intelligence,“ and by the proposal that interprets art-research strategies as transposition processes of scientific procedures into the sphere of art, i.e., as research operations with manifestations of computational consciousness. Explanatory examples are provided in the form of analyses of Lauren McCarthy’s projects, which significantly support the presented starting points.
KS: AIArt; vedomie; umelecký výskum; umelecké stratégie; umelecké projekty; transpozícia; umelecké postupy; kognitívna veda; neuroveda; fenomenológia; Lauren McCarthyová; interakcia; technológie; umelá inteligencia; experiment
KW: AIArt; consciousness; artistic research; artistic strategies; artistic projects; transposition; artistic procedures; cognitive science; neuroscience; phenomenology; Lauren McCarthy; interaction; technology; artificial intelligence; experiment


Úvod
Cieľom štúdie je podporiť úvahu o tom, že operabilita s vedomím predstavuje pre umelecko-výskumné stratégie AIArt zásadnú otázku. V prvom rade z dôvodu fascinácie predstavou nebiologického vedomia v umení, ale aj v spoločnosti ako fenoménu, ku ktorému má umelá inteligencia najbližšie. V druhom rade preto, že istá forma nefenomenologického vedomia v systémoch umelej inteligencie má potenciál byť realizovaná.
Prvá časť štúdie predstavuje koncept vedomia orientovaný k jeho aplikovateľnosti v systémoch umelej inteligencie. Postupne sú predstavované jeho východiská, ale aj návrh, ako sa naň pozerať z perspektívy aplikovania umelecko-výskumných stratégií. To nepriamo otvára diskurz o myšlienkových experimentoch, ktoré ho cestou remediácie systému posunú na vyššiu kvalitatívnu úroveň. Druhá časť predstavuje pokus o definíciu umelecko-výskumných stratégií AIArt. Pre podporu predmetných definícií bola navrhnutá ich identifikácia analýzou projektov Voice in My Head (2023) a Unlearning Language (2021) od Lauren McCarthyovej, ktoré boli následne v tretej časti predstavené.
Ústredným výskumným problémom je však identifikácia operability s vedomím alebo jeho konceptu v umelecko-výskumných stratégiách AIArt, pri ktorých je možné indikovať špecifický prístup k umeleckému výskumu, ako transpozície vedeckých postupov do sféry umenia. Výskumná otázka teda smeruje hlavne k výskumu kvality takýchto operácií.
Na úvod je tiež nutné zdôrazniť, že k štúdii je pristupované aj s osobitným zreteľom priblížiť relatívne ťažký obsah čo najzrozumiteľnejším spôsobom naprieč interdisciplinárnym spektrom.

Vedomie v systémoch umelej inteligencie
Vedomie je jedným z najzložitejších a najtajomnejších fenoménov, ktoré ľudstvo skúma. Jeho povaha a podstata vyvolávajú rôzne očakávania a interpretácie, nielen ako vedecký problém, ale aj v ľudovej predstavivosti. Vedomie je často spájané so slobodnou vôľou, inteligenciou a schopnosťou cítiť ľudské emócie ako empatia, láska, vina, hnev a žiarlivosť. Je to niečo viac, než len mechanický proces. Napriek intenzívnemu výskumu a diskusiám neexistuje doposiaľ žiadny prijateľný vedecký konsenzus, ktorý by poskytol stabilný rámec pre pochopenie vedomia. Rôzne disciplíny, ako neuroveda, psychológia, filozofia a kognitívna veda, ponúkajú rôzne pohľady a teórie. Bez ohľadu na pokroky vo výskume, stále čelíme otázkam, ktoré presahujú rámec súčasných vedeckých schopností. Vedomie sa naďalej javí ako viacrozmerný fenomén, ktorý vyvoláva nie len vedecké, filozofické alebo etické otázky, ale aj jeho výpočtová podoba je predmetom závažných politických agend.
Súčasťou tejto štúdie je explikácia problematiky vedomia orientovanej na skúmanie možnosti, že koncept vedomia v systémoch umelej inteligencie môže byť v blízkej budúcnosti realizovateľný. Tento koncept predpokladá, že čoskoro budeme schopní vyvinúť systémy umelej inteligencie, ktoré budú vykazovať prejavy vedomia podobné tým ľudským. Prebiehajúce výskumné projekty, na ktoré aj táto štúdia odkazuje, sa sústreďujú na zvyšovanie schopností umelej inteligencie, prostredníctvom vývoja systémov s vyššou pravdepodobnosťou dosiahnutia vedomého správania. (Goyal a Bengio 2022)Cieľom tejto snahy je inšpirovať sa a rozširovať výskum v oblasti kognitívnej vedy zameraný na vedomé spracovanie informácií, čím sa umožní vytvorenie pokročilých systémov umelej inteligencie so schopnosťami pozorovanými u ľudí, najmä čo sa týka vysoko rozvinutého uvažovania a kognitívnych schopností. Taktiež je potrebné prijať argumenty, ktoré popierajú alebo relativizujú možnosť realizovateľnosti vedomia v systémoch umelej inteligencie. .(Searle 1980; Seth 2021b) Zastávajú postoj, že pre vedomie je nevyhnutná nešpecifikovaná nevýpočtová vlastnosť živých organizmov.

Výpočtový funkcionalizmus a neurobiologické teórie vedomia v koncepte konštrukcie vedomia v systémoch umelej inteligencie.
Výpočtový funkcionalizmus ako filozofický koncept poskytuje rámec pre pochopenie výpočtovej reprezentácie vedomia, v ktorom výpočtové procesy v umelej inteligencii môžu modelovať alebo simulovať vedomé stavy. Táto verzia funkcionalizmu zastáva názor, že všetky mentálne stavy sú výpočtovými stavmi mozgu. Takýto prístup považuje za dostatočnú funkčno-výpočtovú organizáciu mozgu spojenú s jeho uvedomením si. To umožňuje vstup do kauzálnych vzťahov a interakcie s prostredím. Koncept operuje s absenciou substrátovej závislosti, čo znamená, že mentálne stavy nie sú závislé od konkrétneho fyzického materiálu, ale od vzorcov informácií a operácií, ktoré vykonávajú. Takéto zovšeobecnenie sa niekedy chápe aj ako myšlienkový experiment, v ktorom sa osobe postupne nahrádza mozog, kus po kuse, umelými komponentmi, ktoré plnia rovnaké funkcie ako pôvodné časti mozgu. Podľa absolútneho uplatnenia absencie substrátovej závislosti by takáto náhrada časti mozgu, za predpokladu, že by takýto systém fungoval identicky, nemala ovplyvniť myseľ a vedomie osoby, ktorá proces absolvovala. Táto predstava je však upresnená tým, že substrát nie je dôležitý pre vedomie len vtedy, ak neovplyvňuje implementáciu algoritmov v systéme.(Block 1995)
Neurovedecké východiská sa vo všeobecnosti opierajú o potrebu neuronálnych dátových analýz, konceptualizácie výpočtových a psychologických modelov, ako aj o filozofickú analýzu, aby bolo možné dospieť k zjednocujúcemu postoju k poznanému a poznateľnému. Metafyzické teórie vedomia sa snažia pochopiť hlbokú a zložitú otázku: „Aký je vzťah medzi vedomím a hmotným svetom?“ Tieto teórie ponúkajú rôzne pohľady na to, ako tieto dva fenomény spolu súvisia, od tvrdenia, že sú neoddeliteľné, až po tvrdenie, že sú fundamentálne odlišné. Najreprezentatívnejšie pozície v metafyzike vedomia podľa Chalmersa sú: majetkový dualizmus (Chalmers 1996, 2002), panpsychizmus (Strawson 2006, Goff 2017), materializmus (Tye 1995, Papineau 2002) a iluzionizmus (Frankish 2016). Obe pozície sú pre účely tejto štúdie dôležité a to napriek ich očakávateľnej protichodnosti, nakoľko ponúkajú rôznu kvalitu pohľadov na problematiku vedomia.
Pre účely explanácie štúdie Consciousness in Artificial Intelligence(Butlin et al. 2023) boli vybrané tieto teórie: Teória globálneho pracovného priestoru, Teória rekurentného spracovania a Teória vyššieho rádu. Uvedené teórie sú kompatibilné s teoretickými východiskami pre predmetnú vedeckú štúdiu a to hlavne z dôvodu ich opory vo výpočtový funkcionalizmus. Do výberu a ani v predmetnej štúdií nebol zahrnutý diskurz o teórii integrovanej informácie (ITT), ktorá patrí medzi najvplyvnejšie teórie vedomia v súčasnosti tak, ako ju formulovali Oizumi, Tononi a Koch. (Oizumi et al. 2014; Tononi a Koch 2015) Dôvodom vylúčenia bola nezlúčiteľnosť s predpokladmi pre výpočtový funkcionalizmus, ktorý je základom skúmania vedomia v systémoch umelej inteligencie v rámci predmetnej štúdie. Avšak niektorí zástancovia IIT argumentujú, že digitálne počítače pravdepodobne nebudú vedomé bez ohľadu na to, aké programy spúšťajú.(Albantakis a Tononi 2021)Tento názor zdôrazňuje rozdiel medzi digitálnymi počítačmi a systémami, ktoré by mohli vykazovať vlastnosti vedomia podľa IIT.
Teória globálneho pracovného priestoru je koncept v kognitívnej vede, ktorý sa snaží vysvetliť vedomie.(Baars 1988)Predpokladá existenciu „globálneho pracovného priestoru“ v mozgu. Tento priestor integruje informácie z rôznych oblastí mozgu. Umožňuje nám uvedomovať si naše myšlienky, pocity a vnemy. Väčšina spracovávania informácií v mozgu prebieha v moduloch. Aby sa niečo stalo vedomým zážitkom, musí sa to integrovať do globálneho priestoru, nakoľko má globálny priestor obmedzenú kapacitu a dokáže spracovať len určité množstvo informácií naraz. To vysvetľuje, prečo sa dokážeme sústrediť len na pár vecí, ktoré spájajú globálny priestor s pozornosťou. Informácie pútajúce našu pozornosť sa s väčšou pravdepodobnosťou stanú vedomými.
Teória rekurentného spracovania zdôrazňuje dôležitosť dynamických a opakujúcich sa interakcií v mozgu pre efektívne spracovanie informácií a vnímanie. Táto teória sa opiera o predpoklad, že k opakovanému spracovaniu dochádza v oblastiach, kde sú zmyslové systémy vysoko prepojené a zahŕňajú dopredné a spätné väzby.(Lamme 2006a; 2010)Tieto väzby sú podľa teórie nevyhnutné a postačujúce pre vedomie. Napríklad dopredné spojenia z primárnej vizuálnej oblasti ľudského mozgu prenášajú informácie do oblastí spracovania vyššej úrovne. Počiatočná registrácia vizuálnych informácií zahŕňa postupné spracovanie. Pri tomto prenose vznikajú spätnoväzbové spojenia spájajúce vizuálne oblasti.(Felleman a Van Essen 1991) Aktivácia takýchto prepojení vedie k dynamickej aktivite vo vizuálnom systéme. Takýmto spôsobom sa umožňuje integrácia informácií z rôznych senzorických modalít a úrovní spracovania.
Teória vyššieho rádu je kognitívna teória vedomia podľa, ktorej je vedomie schopnosť mať myšlienky o vlastných mentálnych stavoch.(Rosenthal a Weisberg 2008) Inými slovami, uvedomujeme si seba samých, pretože dokážeme premýšľať o svojich myšlienkach, pocitoch a vnímaní. Podľa tejto teórie môže byť človek vo vedomom vizuálnom stave vizuálnej percepcie objektu za predpokladu, že si sám seba predstavuje v tomto vizuálnom stave. Niektoré rozšírenia teórie operujú s možnosťou, že človek môže byť vo vedomom stave aj za predpokladu neexistencie vizuálneho systému.(Brown 2015)

Realizovateľnosť vedomia v systémoch umelej inteligencie.
Štúdia Consciousness in Artificial Intelligence: Insights from the Science of Consciousness (Butlin et al. 2023) predstavuje metodológiu skúmania vedomia umelej inteligencie, ktorá sa opiera o tri kľúčové princípy. Prvým princípom je prijatie výpočtového funkcionalizmu ako základnej hypotézy, ktorá predpokladá, že vedomie v systémoch umelej inteligencie je teoreticky možné a že skúmaním funkčnosti v systémov umelej inteligencie je možné určiť, či sú tieto systémy schopné manifestovať vedomie. Výpočtový funkcionalizmus poskytuje rámec na pochopenie, ako výpočtové procesy v systémoch umelej inteligencie dokážu modelovať alebo simulovať vedomé stavy. Druhý princíp využíva teórie z oblasti neurovedy týkajúce sa vedomia, ktoré boli čiastočne predstavené. Tieto teórie poskytujú podstatnú empirickú podporu pre hodnotenie vedomia v systémoch umelej inteligencie a zameriavajú sa na identifikáciu neurónových a funkčných kritérií nevyhnutných pre manifestáciu ľudského vedomia a ich aplikáciu na systémy umelej inteligencie. Tento prístup umožňuje výskumníkom aplikovať poznatky z neurovedy na posúdenie potenciálu a charakteristík vedomia v systémoch umelej inteligencie. Tretí princíp sa zaoberá hodnotením, či systémy umelej inteligencie vykonávajú funkcie, ktoré sú vedeckými teóriami považované za indikatívne pre vedomie.
Predmetná štúdia zaujala realistický prístup ku konceptu vedomia v systémoch umelej inteligencie pri podrobne hodnotených existujúcich systémoch umelej inteligencie s ohľadom na neurovedecké teórie vedomia ako sú: Teória rekurentného spracovania(Lamme 2006b; 2010; 2020), Teória globálneho pracovného priestoru (Baars 1988) (Dehaene et al. 2001) (Dehaene a Changeux 2011) (Dehaene et al. 1998) (Mashour et al. 2020), Teória vyššieho rádu (Rosenthal a Weisberg 2008), Predictive processing (Seth 2021a; Seth a Bayne 2022; Seth a Hohwy 2021; Deane 2021; Hohwy 2022; Nave et al. 2022), The attention schema theory of consciousness (Graziano a Webb 2015; Chalmers 2018). V kontexte predmetného výskumu vedomia umelej inteligencie vychádzajú z uvedených teórií aj špecifické indikátory na hodnotenie vedomia, známe ako „indikačné vlastnosti vedomia“. Tieto indikátory sú objasnené pomocou výpočtových termínov, čo umožňuje presnejšie posúdenie a analýzu systémov umelej inteligencie.
Podľa vykonanej analýzy sa zdá, že súčasné systémy umelej inteligencie nevykazujú prítomnosť vedomia v plnej miere. Napriek tomu, že niektoré aspekty vedomia môžu byť v týchto systémoch simulované alebo modelované, komplexnosť a hĺbka skutočného vedomia, ako je chápané v kontexte ľudského vedomia, ostáva mimo dosah súčasných technológií systémov umelej inteligencie. Na druhej strane, zistenia naznačujú, že neexistujú žiadne zjavné technické prekážky pre budovanie pokročilých systémov umelej inteligencie, ktoré by mohli spĺňať tieto indikátory a teda potenciálne vykazovať atribúty vedomia. Tento záver otvára možnosti pre ďalší vývoj a inovácie v oblasti umelej inteligencie, kde by mohlo dôjsť k integrácii pokročilejších modelov vedomia, vychádzajúcich z neurovedy a kognitívnej vedy.
Myšlienkový experiment ako operabilita s vedomím v systémoch umelej inteligencie vo vzťahu k umelecko-výskumným stratégiám.
Opierajúc sa o súčasné vedecké poznatky prezentované v štúdii „Consciousness in Artificial Intelligence,“ identifikujeme niekoľko kľúčových vlastností, ktoré je možné pripisovať vedomiu v systémoch umelej inteligencie. (Butlin et al. 2023) Tieto vlastnosti zahŕňajú algoritmickú rekurenciu, schopnosť generovať organizované a integrované percepčné reprezentácie, globálnu dostupnosť informácií, selektívny mechanizmus pozornosti, predikčné modely reprezentujúce stav pozornosti, generatívne vnímanie a metakognitívne monitorovanie. Indikované vlastnosti sú odvodené z rôznych vedeckých teórií vedomia a naznačujú, že systémy umelej inteligencie, ktoré vykazujú viaceré z týchto vlastností, majú vyššiu pravdepodobnosť dosiahnutia vedomia. Inými slovami, tieto stavy alebo procesy nezahŕňajú subjektívne skúsenosti alebo pocity, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou vedomého prežívania, ako ho všeobecne prežívajú ľudia, ale nie je vylúčená schopnosť ich simulácie.
Napriek veľkým očakávaniam ohľadom implementácie vedomia v systémoch umelej inteligencie je možné sa prikloniť k názoru, že koncept vedomia v týchto systémoch je skôr „svetom zombie“. Podľa Chalmersovej teórie svet zombie je fyzicky nerozoznateľný od nášho sveta, ale je úplne bez subjektívnej skúsenosti. Chalmers pripúšťa predstavu, že je možné si predstaviť celý svet zombie, ktorý je fyzicky nerozoznateľný od nášho sveta, ale úplne bez vedomej skúsenosti. Keďže je takýto svet mysliteľný, tvrdí Chalmers, je metafyzicky možný. To znamená, že existencia takého sveta je v rámci filozofickej logiky možná, čo podporuje jeho argument, že vedomie nie je redukovateľné na fyzické procesy.(Chalmers 2002) Hypotéza o zombie môže byť chápaná epistemicky ako problém kauzálneho vysvetlenia, skôr než ako problém logickej alebo metafyzickej možnosti. Tento prístup operuje s vysvetľujúcou medzerou, že doteraz nikto neposkytol presvedčivé kauzálne vysvetlenie toho, ako a prečo sme vedomí. Táto medzera je rovnako prítomná v neschopnosti poskytnúť presvedčivé kauzálne vysvetlenie toho, ako a prečo by sme neboli zombie.(Chalmers 1995)
Predpokladáme, že ak nedôjde k odklonu trajektórií prijatia najnovších technologických inovácií, ktoré sú vo vzťahu k diskurzom o vedomí a strojom s esenciálnym jadrom umlecko-výskumných stratégii AIArtu, tak sa realizácia vedomia v systémoch umelej inteligencie premietne aj do budúcej umeleckej produkcie. Musíme však prijať fakt, že je prítomná neexistencia vedeckého konsenzu o tom, čo vedomie je a že aj predstavy o tom čo vedomie byť môže, je predmetom špekulácie. Takýto hoci aj špekulatívny prístup, môže byť vhodným adeptom k úvahe nad tým ako, si predstaviť Umelecko-výskumné stratégie AIArt operujúce s vedomím v systémoch umelej inteligencie.
Predstavme si konštrukciu myšlienkového experimentu, ktorá by mohla byť založená na tom, že pokiaľ nejaký proces v už existujúcom projekte AIArt možno považovať za prejav vedomia v najširšom zmysle slova, tak môže byť vhodným adeptom na remediáciu v konštrukcii vedomia v systémoch umelej inteligencie. Dizajn myšlienkových experimentov by mal prijať také pozície umlecko-výskumných stratégií, ktoré participujú na vytváraní nového poznania o hraniciach vedomia v systémoch umelej inteligencie a je aspoň dostatočne predstaviteľná kvalita remediácie vo vzťahu k výpočtovým prejavom vedomia. Takéto vymedzenie môže podporovať argument, že hoci vedomie v systémoch umelej inteligencie tak, ako je v predmetnej štúdii rámcované ako zombík, ale je zombíkom len v tom, že pravdepodobne nebude disponovať fenomenálnym vedomím, ale určite bude disponovať predstaviteľnými a potenciálne realizovateľnými prejavmi vedomia. Rovnako ako pre mnohé umlecko-výskumné stratégie v AIArt je nevyhnutný istý druh výskumného potenciálu, tak to bude nevyhnutné aj pri konštrukcii myšlienkových experimentov a špekulatívnych modelov.
Umelecko-výskumné stratégie AIArt

Pokus o definíciu umelecko-výskumných stratégií v AIArt
Pokus o definovanie umelecko-výskumných stratégií v AIArt sa opiera skôr o hypotézu ako o teóriu, ktorá naznačuje konštrukciu modelu, ktorý ich vidí ako proces transpozície rôznych druhov poznania a postupov vedy do tvorivého procesu umelcov. Aj napriek možnému nutkaniu rámcovať tieto procesy ako umelecký výskum, bolo od neho upustené z dôvodu jeho zložitej definovateľnosti. Definičné riziko potvrdzuje aj súčasná akademická diskusia, ktorá ho často prezentuje ako priestor poznačený definičnou neistotou. (Loveless 2019)
Prijateľnosť uvedeného modelu umelecko-výskumných stratégií obhajuje aj diskurz o multistabilných pozíciách, ktorý objasňuje význam transpozícií v kontexte „infra-thin“ pre umelecký výskum, ktorý je spájaný s neologizmom Marcela Duchampa pre najjemnejší odtieň rozdielu.(de Duve 1998) Thierry De Duve predkladá úvahy v analógií na interpretačnú nejednoznačnosť Duchampovej Fontány, že separácia „infra-thin“ funguje naplno pri rozlišovaní toho istého od toho istého, keď sa jedná o indiferentný rozdiel alebo rozdielnu identitu. (de Duve a Polan 2005) Principiálne by nemalo byť uprednostnené jedno čítanie pred druhým; dôležitá je snaha artikulovať operačnú logiku pri porozumení komplexnosti štruktúr identity a rozdielov, ktoré boli prijaté v transpozícii. Schwab pripúšťa, že umelecký výskum, ktorý operuje s transpozičnými procesmi, nemusí predstavovať stabilnú oblasť, disciplínu alebo koncept, pretože každý nový príklad posunie tento pojem mimo aktuálny definičný rámec, čo nie je vo všeobecnosti nič výnimočné vo vzťahu k dynamicky meniacim sa situáciám v umení. (Schwab 2013; 2018; Schwab a Borgdorff 2014; de Duve 1998)
Pri výskume súčasnej umeleckej produkcie AIArt narážame na viacero problémov, ktoré nateraz komplikujú prístup ku kvalitatívnemu výskumu a obsahovej analýzy, napríklad aj identifikácie umelecko-výskumných stratégií. Hlavným problémom je absencia dostatočného počtu relevantnej literatúry obsahujúcej zjednocujúce pohľady či odpočet realizovaných projektov od začiatku vývoja AIArt. Opierajúc sa o subjektívne presvedčenie poznajúc súčasnú umeleckú produkciu sa indikuje, že model umelecko – výskumných stratégií, u ktorého je prítomná operabilita s vedomím, by mohol byť identifikovateľný v projektoch Maria Klingemanna ako Uncanny Mirror (2018) (Verbist 2019) (Valentine-Lewis 2020) a Circuit Training (Klingemann 2020) Tento zoznam by mohol byť rozšírený aj o explikáciu umelecko-výskumných stratégii v projektoch od: Alexandera Mordvintseva, Gena Kogana, Jaka Elwesa, Jona McCormacka, Joy Buolamwiniovej, Mema Aktena, Michaela Sedbona, Mika Tyku, Mimi Onuoha, Refika Anadola, Scotta Eatona, Stephanie Dinkinsovej alebo Tegy Brain.
Po vnútorne zodpovednej analýze a na základe subjektívnej úvahy bolo pristúpené k explikácii vybraných projektov Lauren Lee McCarthyovej, ktorými je možné demonštrovať umelecko-výskumné stratégie opierajúce sa o transpozíciu vedeckých postupov do sféry umenia, ako aj výrazný prvok operability s vedomím. Výber McCarthyovej bol umocnený jej prístupom k umeleckému výskumu a kritickej reflexii AI autorít a ich mocenskej kontroly ľudí. Takýto typ autority je identifikovateľný v projektoch Voice in My Head (2023) Unlearning Language (2021).

Lauren Lee McCarthyová ako explikačný príklad.
Lauren Lee McCarthyová je americká umelkyňa a výskumníčka, ktorá sa vo svojich dielach sústreďuje na prieskum interakcií medzi ľuďmi a technológiami, pričom sa špecificky zameriava na témy ako potenciálne mocenské zasahovanie do súkromia ľudí a kritický pohľad na koexistenciu ľudí a systémov umelej inteligencie. Jej umelecko-výskumné stratégie sa orientujú na skúmanie sociálnych a etických dôsledkov technologických inovácií. Využíva rôzne médiá a prístupy, vrátane performatívnych intervencií, inštalácií a softvérových projektov.
V rámci svojich projektov programovo pracuje s predstavou vedomia v systémoch umelej inteligencie. Vedomý systém v týchto projektoch však nie je prezentovaný ako entita, ktorá si uvedomuje svoju vlastnú existenciu alebo demonštruje pocity, ale skôr ako systém, ktorý neindikuje prejavy fenomenologických stavov vedomia. Často sa objavuje ako mocenská autorita, ktorá integruje vedomie bez subjektívnych skúseností alebo pocitov. Jej umelecké výskumné stratégie operujú s metódami výskumu v oblasti počítačovej vedy, ktoré sú priamo aplikované v simulovaných sociálnych situáciách ako súčasti umeleckých projektov. Týmto spôsobom sa dotýkajú hraníc alebo prienikov dvoch operačných úrovní vedomia. Prvú úroveň vedomia predstavujú ľudia, ktorí sa dobrovoľne zúčastňujú performatívno-interaktívnych projektov a vstupujú do interakcie so systémom umelej inteligencie, ktorý ovplyvňuje ich vedomé stavy. Druhú úroveň reprezentuje systém umelej inteligencie, ktorý disponuje informáciami o ovládaní a vstupoch ľudských vedomých systémov.

Unlearning Language
Performatívno-interaktívny projekt Unlearning Language z roku 2021 navrhnutý Lauren Lee McCarthyovou nastoľuje odvážnu otázku: Môžeme sa ako ľudia odnaučiť správať sa ako stroje?(McCarthy 2021) Tento projekt bol realizovaný ako experiment, v ktorom systémy umelej inteligencie vedú skupinu účastníkov na ceste „odnaučenia“ sa vzorcov správania a jazyka, ktoré nás robia príliš podobnými strojom. Skupinu vedú systémy umelej inteligencie, ktoré majú za cieľ vycvičiť ľudí, aby sa správali menej mechanicky. Keď účastníci komunikujú, ich reč, gestá a výrazy tváre a ak sú detegované systémami umelej inteligencie tak je na ne poukázané pomocou svetla, zvuku a vibrácií. Účastníci musia spolupracovať a hľadať nové spôsoby komunikácie, ktoré umelá inteligencia nedokáže detegovať. Tieto metódy môžu zahŕňať tlieskanie, bzučanie alebo úpravu rýchlosti, výšky alebo výslovnosti reči.
Umelecko-výskumné stratégie sú orientované na výskum vzťahu medzi jazykom a realitou. Špeciálne je poukázané na to, že jazyk nie je len nástrojom na opis reality, ale je to aj konštrukt, ktorý ju formuje. Prostredníctvom interakcie s umelou inteligenciou sú účastníci nútení zamyslieť sa nad tým, ako jazyk ovplyvňuje ich myslenie a vnímanie sveta. Projekt zámerne prevracia súčasné paradigmy nastolené technologickým priemyslom. McCarthy a spolupracujúci team naprogramovali umelú inteligenciu, ktorá rozpoznáva reč, gestá a mimiku a reaguje na skupinu účastníkov komunikujúcich v priesvitnej miestnosti. Úlohou účastníkov je nájsť spôsoby komunikácie, ktoré modul umelej inteligencie nedokáže rozpoznať, ako je bzučanie, tlieskanie alebo zmena výšky hlasu. Nastolené situácie odhaľujú, ako naše správanie môže byť formované technologickými systémami. Umelá inteligencia v diele funguje ako kontrolór, ktorý reaguje na štandardizované vzory správania, čím núti účastníkov inovovať a hľadať nové komunikačné cesty. Tento proces môže mať hlboký dopad na sebavnímanie účastníkov, ktorí začnú reflektovať mechanickosť svojich každodenných interakcií.
Voice in My Head
Voice in My Head (2023) je projekt, ktorý kombinuje stratégie opierajúce sa o využitie AI technológií a interaktivity, aby preskúmal, ako môže AI chatbot ovplyvňovať a formovať osobné rozšírené konverzačné rozhodnutia.(McCarthy 2023) Ako osobné konverzačné rozhodnutie chápeme autodialóg človeka vedený prostredníctvom vnútornej reči. Dizajn projektu stavia účastníkov do interakcie s chatbottom na báze ChatGPT, ktorý im dáva pokyny prostredníctvom bezdrôtového slúchadla. Týmto spôsobom sa hlas zo slúchadla symbolicky stáva ich vnútorným hlasom, ktorý má potenciál zasiahnuť do ich sociálnej reality.
Filozoficko-psychologická perspektíva otvára potenciál otvorenia diskurzu na viacerých úrovniach vzťahov medzi mysľou a telom. Tento vzťah sa manifestuje technologickým rozhraním ako prostriedkom na prepojenie vnútorných myšlienok s vonkajším svetom. Ďalej je analyzovaný prostredníctvom interakcie medzi účastníkom a chatbotom, kde hlas zo slúchadla, ako zástupca mysle, ovplyvňuje fyzické správanie účastníka vo vzťahu k jeho telu. Takýto proces môže demonštrovať, že naše myšlienky nie sú izolované od fyzického prostredia, ale sú s ním úzko prepojené a ovplyvňujú naše vnímanie seba samých. Ďalšia vzťahová rovina sa aktivuje v momentoch, keď chatbot zasahuje do konverzačných rozhodnutí účastníka a ten začína pochybovať o pôvode svojich myšlienok a rozhodnutí.
Tento zásah umelou inteligenciou odhaľuje, ako technológie dokážu manipulovať s našimi myšlienkami a emóciami, čím menia naše sebavnímanie a vnímanie reality. Prítomnosť diskurzu vo vzťahu k filozofickej otázke vedomia je možné identifikovať v koncepte jástva (selfhood), ktorý je potrebné chápať v kontexte filozofie a psychológie a označuje stav alebo kvalitu bytia samým sebou, identitu alebo individualitu. Projekt priamo ovplyvňuje sebavnímanie účastníka tým, že nahrádza jeho vnútorný hlas vonkajším hlasom chatbota. Tento zásah môže spôsobiť disonanciu v identite účastníka, pretože jeho myšlienky a rozhodnutia sú modifikované externým systémom. Emocionálna reakcia účastníka na pokyny od chatbota je integrálnou súčasťou projektu aj za cenu excitácie interakcie, ktoré môžu vyvolať pocity zmätku, frustrácie alebo dokonca úľavy, keď sú rozhodnutia účastníkov podporené alebo usmernené externým hlasom. Čo možno považovať za analýzu emocionálnych dôsledkov technologických zásahov, a to najmä do našich rozhodnutí, na základe konvergentného myslenia.
Zhrnutie
Analýzou projektov Unlearning Language a Voice in My Head je možné identifikovať procesy transpozície vedeckých postupov do sféry umenia. Signifikantnými príkladmi pre oba projekty je zapojenie vedeckých postupov z oblasti počítačovej vedy opierajúcich sa o poznatky z psychológie alebo sociológie. Oba projekty od Lauren Lee McCarthy skúmajú hlboké otázky týkajúce sa ľudského vedomia a interakcie s technológiou. „Unlearning Language“ odhaľuje mechanickosť našich každodenných interakcií a núti nás hľadať nové spôsoby komunikácie, zatiaľ čo „Voice in My Head“ skúma, ako technológie ovplyvňujú naše vnútorné myslenie a sebavnímanie. Tieto projekty upozorňujú na významný vplyv technológií na našu realitu a identitu, čím otvárajú nové diskurzy o vzťahu medzi mysľou, telom a technologickými systémami.
Pozície Lauren Lee McCarthyovej v analyzovaných projektoch bezpochyby utvrdzujú predpoklad, že umelecko-výskumné stratégie AIArt opierajúce sa o transpozičné operácie budú identifikovateľné aj v iných projektoch. Aj keď z heuristického úsudku je nutné konštatovať, že by bolo šokujúce, keby neboli identifikovateľné. Opäť je síce pristúpené k subjektívnemu úsudku, ale minimálne v projekte „Voice in My Head“ je možné detegovať potenciál pre remediáciu, hoci aj formou myšlienkového experimentu a špekulatívneho dizajnu.
Aj na základe tejto štúdie je možné uvažovať, že umelecko-výskumné stratégie môžu niesť so sebou otázky, ktoré sú realizovateľné vedeckými postupmi, ale vedci ich nikdy nepoložia, ale odhaľujú infrapotenciál javov. Tým chcem upriamiť pozornosť na dôležitosť a ale aj sociálnu zodpovednosť ľudí – a stále ľudí, nie sú to ešte stroje – ktoré umelou inteligenciou modelujú našu budúcnosť.

Zdroje

ALBANTAKIS, Larissa a Giulio TONONI, 2021. What we are is more than what we do. 2021.
BAARS, Bernard J, 1988. A Cognitive Theory of Consciousness. B.m.: Cambridge University Press.
BLOCK, Ned, 1995. On a confusion about a function of consciousness. Behavioral and Brain Sciences [online]. 1995, roč. 18, č. 2. ISSN 14691825. Dostupné na: doi:10.1017/S0140525X00038188
BROWN, Richard, 2015. The HOROR theory of phenomenal consciousness. Philosophical Studies [online]. 2015, roč. 172, č. 7, s. 1783–1794. ISSN 0031-8116. Dostupné na: doi:10.1007/s11098-014-0388-7
BUTLIN, Patrick, Robert LONG, Eric ELMOZNINO, Yoshua BENGIO, Jonathan BIRCH, Axel CONSTANT, George DEANE, Stephen M. FLEMING, Chris FRITH, Xu JI, Ryota KANAI, Colin KLEIN, Grace LINDSAY, Matthias MICHEL, Liad MUDRIK, Megan A. K. PETERS, Eric SCHWITZGEBEL, Jonathan SIMON a Rufin VANRULLEN, 2023. Consciousness in Artificial Intelligence: Insights from the Science of Consciousness. 2023.
DE DUVE, Thierry, 1998. Kant after Duchamp. London, England: MIT Press. ISBN 9780262540940.
DE DUVE, Thierry a Dana POLAN, 2005. Pictorial nominalism. Minneapolis, MN: University of Minnesota Press. ISBN 9780816648597.
DEANE, George, 2021. Consciousness in active inference: Deep self-models, other minds, and the challenge of psychedelic-induced ego-dissolution. Neuroscience of Consciousness [online]. 2021, roč. 2021, č. 2. ISSN 2057-2107. Dostupné na: doi:10.1093/nc/niab024
DEHAENE, Stanislas a Jean-Pierre CHANGEUX, 2011. Experimental and Theoretical Approaches to Conscious Processing. Neuron [online]. 2011, roč. 70, č. 2, s. 200–227. ISSN 08966273. Dostupné na: doi:10.1016/j.neuron.2011.03.018
DEHAENE, Stanislas, Michel KERSZBERG a Jean-pierre CHANGEUX, 1998. A Neuronal Model of a Global Workspace in Effortful Cognitive Tasks. Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America. 1998, roč. 95, č. 24, s. 14529–14534. ISSN 00278424.
DEHAENE, Stanislas, Michel KERSZBERG a Jean-Pierre CHANGEUX, 2001. A neuronal model of a global workspace in effortful cognitive tasks. Pnas. 2001, roč. 95, č. 24.
FELLEMAN, Daniel J a David C. VAN ESSEN, 1991. Distributed Hierarchical Processing in the Primate Cerebral Cortex. Cerebral Cortex [online]. 1991, roč. 1, č. 1, s. 1–1. ISSN 1047-3211. Dostupné na: doi:10.1093/cercor/1.1.1-a
GOYAL, Anirudh a Yoshua BENGIO, 2022. Inductive biases for deep learning of higher-level cognition. Proceedings of the Royal Society A: Mathematical, Physical and Engineering Sciences [online]. 2022, roč. 478, č. 2266. ISSN 1364-5021. Dostupné na: doi:10.1098/rspa.2021.0068
GRAZIANO, Michael S. A. a Taylor W. WEBB, 2015. The attention schema theory: a mechanistic account of subjective awareness. Frontiers in Psychology [online]. 2015, roč. 06. ISSN 1664-1078. Dostupné na: doi:10.3389/fpsyg.2015.00500
HOHWY, Jakob, 2022. Conscious Self-Evidencing. Review of Philosophy and Psychology [online]. 2022, roč. 13, č. 4, s. 809–828. ISSN 1878-5158. Dostupné na: doi:10.1007/s13164-021-00578-x
CHALMERS, David, 1995. Facing Up to the Problem of Consciousness. Journal of Consciousness Studies [online]. 1995, roč. 2, č. 3, s. 200–219. Dostupné na: https://consc.net/papers/facing.pdf
CHALMERS, David, 2018. The Meta-Problem of Consciousness. Journal of Consciousness Studies. 2018, roč. 25, č. 9–10.
CHALMERS, David John, 2002. Philosophy of mind: classical and contemporary readings. New York: Oxford University Press. ISBN 9780195145809 9780195145816.
KLINGEMANN, Mario, 2020. Circuit Training: Machine-made Art for the People [online]. 2020. Dostupné na: https://artsandculture.google.com/story/0028/ngWRdP9M5scyLQ
LAMME, Victor A. F., 2010. How neuroscience will change our view on consciousness. Cognitive Neuroscience [online]. 2010, roč. 1, č. 3, s. 204–220. ISSN 1758-8928. Dostupné na: doi:10.1080/17588921003731586
LAMME, Victor A. F., 2020. Visual Functions Generating Conscious Seeing. Frontiers in Psychology [online]. 2020, roč. 11. ISSN 1664-1078. Dostupné na: doi:10.3389/fpsyg.2020.00083
LAMME, Victor A.F., 2006a. Towards a true neural stance on consciousness. Trends in Cognitive Sciences [online]. 2006, roč. 10, č. 11, s. 494–501. ISSN 13646613. Dostupné na: doi:10.1016/j.tics.2006.09.001
LAMME, Victor A.F., 2006b. Towards a true neural stance on consciousness. Trends in Cognitive Sciences [online]. 2006, roč. 10, č. 11, s. 494–501. ISSN 13646613. Dostupné na: doi:10.1016/j.tics.2006.09.001
LOVELESS, Natalie, 2019. How to make art at the end of the world. Durham, NC: Duke University Press. ISBN 9781478004028.
MASHOUR, George A., Pieter ROELFSEMA, Jean-Pierre CHANGEUX a Stanislas DEHAENE, 2020. Conscious Processing and the Global Neuronal Workspace Hypothesis. Neuron [online]. 2020, roč. 105, č. 5, s. 776–798. ISSN 08966273. Dostupné na: doi:10.1016/j.neuron.2020.01.026
MCCARTHY, Lauren Lee, 2021. Unlearning Language [online]. 2021. Dostupné na: https://www.laurenleemccarthy.com/unlearning-language
MCCARTHY, Lauren Lee, 2023. Voice In My Head — Lauren Lee McCarthy [online]. 2023. Dostupné na: https://lauren-mccarthy.com/Voice-In-My-Head
NAVE, Kathryn, George DEANE, Mark MILLER a Andy CLARK, 2022. Expecting some action: Predictive Processing and the construction of conscious experience. Review of Philosophy and Psychology [online]. 2022, roč. 13, č. 4, s. 1019–1037. ISSN 1878-5158. Dostupné na: doi:10.1007/s13164-022-00644-y
OIZUMI, Masafumi, Larissa ALBANTAKIS a Giulio TONONI, 2014. From the Phenomenology to the Mechanisms of Consciousness: Integrated Information Theory 3.0. PLoS Computational Biology [online]. 2014, roč. 10, č. 5, s. e1003588. ISSN 1553-7358. Dostupné na: doi:10.1371/journal.pcbi.1003588
ROSENTHAL, David a Josh WEISBERG, 2008. Higher-order theories of consciousness. Scholarpedia [online]. 2008, roč. 3, č. 5, s. 4407. ISSN 1941-6016. Dostupné na: doi:10.4249/scholarpedia.4407
SEARLE, John R., 1980. Minds, brains, and programs. Behavioral and Brain Sciences [online]. 1980, roč. 3, č. 3, s. 417–424. ISSN 0140-525X. Dostupné na: doi:10.1017/S0140525X00005756
SETH, Anil, 2021a. Being you. London, England: Dutton. ISBN 9781524742874.
SETH, Anil, 2021b. Being You: A New Science of Consciousness. London: Faber and Faber. ISBN 978-1-5247-4287-4.
SETH, Anil K. a Tim BAYNE, 2022. Theories of consciousness. Nature Reviews Neuroscience [online]. 2022, roč. 23, č. 7, s. 439–452. ISSN 1471-003X. Dostupné na: doi:10.1038/s41583-022-00587-4
SETH, Anil K a Jakob HOHWY, 2021. Predictive processing as an empirical theory for consciousness science. Cognitive Neuroscience [online]. 2021, roč. 12, č. 2, s. 89–90. ISSN 1758-8928. Dostupné na: doi:10.1080/17588928.2020.1838467
SCHWAB, Michael, 2013. Experimental systems. Leuven, Belgium: Leuven University Press. ISBN 9789058679734.
SCHWAB, Michael, 2018. Transpositionality and Artistic Research. V: Michael SCHWAB, ed. Transpositions [online]. B.m.: Leuven University Press, Aesthetico-Epistemic Operators in Artistic Research, s. 191–214. ISBN 9789462701410. Dostupné na: http://www.jstor.org/stable/j.ctv4s7k96.14
SCHWAB, Michael a Henk BORGDORFF, 2014. The exposition of artistic research: publishing art in academia. Leiden: Leiden University Press. ISBN 9789087281649.
TONONI, Giulio a Christof KOCH, 2015. Consciousness: here, there and everywhere? Philosophical Transactions of the Royal Society B: Biological Sciences [online]. 2015, roč. 370, č. 1668, s. 20140167. ISSN 0962-8436. Dostupné na: doi:10.1098/rstb.2014.0167
VALENTINE-LEWIS, Andrea, 2020. Biometric Metamorphoses // MirNs at New Media Gallery. V: ReIssue [online]. Dostupné na: https://reissue.pub/articles/biometric-metamorphoses-mirns-at-new-media-gallery/
VERBIST, Etienne, 2019. Mario Klingemann. V: www.artdependence.com [online]. Instruments of Creation or Can Artificial Intelligence Replace Human? Dostupné na: https://www.artdependence.com/articles/mario-klingemann-instruments-of-creation-or-can-artificial-intelligence-replace-human/